Letiště Trnava Boleráz (LZTR)

Základní údaje:

Název	Letiště Trnava Boleráz	Dráha	14/32 (1200x103 m)	LIS	-
ICAO	LZTR	Povrch	Tráva	Skyvector	-
Typ	Neveřejné vnitrostátní	Komunikace	Boleráz Prevádzka 132,080 MHz	Web	www.aktrnava.sk
Poloha	Trnavský kraj, SR			Webkamera	»»»

Info o letišti:

Založení letiště

Aeroklub 1937, Bezmotorové lietanie na LZTR od 1975, predtím vojenské letisko.

Významné historické milníky letiště

Letisko Horné Orešany
Prvé zmienky o organizovaní leteckej činnosti na Trnavsku sú ešte z doby pred I. svetovou vojnou, keď boli na Rybníku v Trnave letecké atrakcie, štarty a pristátia lietadiel. V análoch mesta Trnava je zaznamenané, že v roku 1919, t.j. krátko po vzniku ČSR, bola založená Masarykova Letecká Liga, ktorá mala 150 riadnych členov, v tom čase iba fanúšikov letectva. Táto organizácia 30. septembra 1928 zorganizovala v Trnave prvý letecký deň. Ďalší letecký deň bol zaznamenaný až 13. septembra 1936 za veľkej pozornosti obyvateľstva. Do histórie leteckého športu v trnavskom okrese vošlo ako prvé v poradí letisko pre klzáky za obcou Horné Orešany na úpätí Malých Karpát, vzdialené od Trnavy 20 km. Praktický výcvik na klzákoch sa tu začal už v roku 1938. Terén v okolí letiska bol pre lety klzákov veľmi výhodný. K provizórnemu drevenému hangáru čoskoro pribudol aj hangár postavený zo stavebných materiálov (pozostatky tohto hangáru boli definitívne zaplavené údolnou priehradou Orešany v roku 1991). Na letisku, ktoré malo svahový charakter, prebiehala letecká činnosť až do roku 1952, kedy v rámci reorganizácie a zmenenej metodiky výcviku sa letecká činnosť presúvala zo svahových letísk na letiská rovinné. Pätnásť rokov leteckej činnosti nadšencov leteckého športu na letisku v Horných Orešanoch zanechalo trvalé spomienky, lebo lety nad svahmi Malých Karpát v trvaní 10 až 15 hodín v priebehu jedného letového dňa neboli zriedkavosťou. Napriek časovej náročnosti, fyzickej námahe a finančným nákladom plachtári pravidelne cez svoj voľný čas organizovali letové dni.

Presun na letisko Trnava - Kopánka
Z pamätníkov, (napr. pán Rudolf Sobota - nestor trnavských plachtárov) každý rád spomínal a spomína na tie dávne časy plné romantiky pod orešanským Holým vrchom, na ktorom od skorého rána do neskorého večera zaznievali povely: “Na štart! Pilot pripravený. U lán hotovo. Ťahať! Štart!”. Aby sa pilot na školnom klzáku typu “Glajter” vzniesol do vzduchu na 10-15 sekúnd a neskôr na 20-30 sekúnd, bolo treba vyniesť klzák na vlastných ramenách na vrchol Holého vrchu s relatívnym prevýšením 100-500 m za deň aj 80-krát. Ku koncu činnosti na tomto letisku začiatkom 50. rokov sa už prevádzali štarty navijákom a aerovlekom. Dnešná generácia plachtárov ťažko pochopí a uverí, že letecký výcvik v týchto časoch trval aj 5 rokov, než sa adept letectva vypracoval tak, aby mohol riadiť vetroň. Motorové lietanie začalo v Trnave na jeseň 1946, kedy bola uschopnená plocha v Trnave-Kopánke. Výrazným medzníkom bolo vybudovanie hangáru na tejto ploche a presťahovanie bezmotorového lietania v roku 1952 do Trnavy. I keď prvopočiatky letectva na trnavsku siahajú do dávnej minulosti, treba konštatovať, že to boli iba prvé základy pre budúci rozvoj leteckej činnosti, i keď z pohľadu dneška ide o základy veľmi rozhodujúce.

Rýchly rozmach
Masový rozvoj leteckých športov začal po roku 1948. Vo vtedajšom Národnom aeroklube sa začalo rodiť nové jadro. Pozoruhodné je, že 23. júla 1950 zasadal v Trnave plachtársky a motorový odbor Ústredného výboru SNA, kde bolo rozhodnuté, aby sa bezmotorový výcvik poskytoval mládeži bezplatne. Od roku 1951, keď vznikol Zväzarm, začal sa výcvik vykonávať s vysokou náročnosťou na kvalitu. V rámci Zväzarmu trnavský aeroklub organizoval výcvikovú činnosť na úseku leteckého modelárstva, bezmotorového lietania, motorového lietania a parašutizmu. V rokoch 1951 až 1962 bolo priemerne ročne nalietaných 350-400 letových hodín pri 1100-1300 nalietaných štartoch. Počet aktívnych členov bezmotorového odboru bol v priemere 35-40, v motorovom cca 5-10 pilotov, vrátane 5-8 inštruktorov.

Šesťdesiate roky - útlm lietania Členovia, ktorým sa lietanie stalo povolaním na celý život boli vo funkciách náčelníkov letísk, inšpektorov, dopravných pilotov a pilotov v agrochemických podnikoch. Kritická situácia v činnosti aeroklubu nastala v roku 1962, keď z úsporných dôvodov došlo k obmedzeniu motorového lietania na menších letiskách a motorové lietanie bolo úplne zastavené až do roku 1967. Zastavenie motorového lietania v Trnave malo za následok stagnovanie bezmotorového odboru a parašutizmu. Znížil sa počet členov. U tých, čo vydržali, sa pod vedením aktivistického náčelníka podarilo udržať bezmotorového lietanie na dobrej úrovni. Svojou húževnatosťou si museli zaobstarávať finančné prostriedky na úhradu leteckej činnosti. Prostriedky získavali brigádnickou činnosťou. Organizovali sa spoločné brigády pri zbere kovového odpadu, zabezpečovala sa vlastná autodoprava, odpredávalo sa seno a podobne. Od roku 1967 sa začala postupne obnovovať činnosť motorového odboru. Boli vycvičení noví motoroví piloti, inštruktori, vlekári. Nová technika umožnila nový smer v motorovom lietaní, leteckú navigáciu.

Plachtári sa začali opäť zúčastňovať pravidelne rôznych súťaží a majstrovstiev v bezmotorovom lietaní, počnúc od krajských, celoslovenských a celoštátnych až po medzinárodné. V motorovom lietaní v navigačných súťažiach boli členmi motorového odboru dosahované trvale veľmi dobré výsledky v celoštátnych súťažiach. Boli organizované výcvikové sústredenia priamo na letisku a organizovali sa najmä rôzne krajské, slovenské a celoštátne súťaže v navigačnom lietaní za účasti zahraničných posádok. V bezmotorovom lietaní vzhľadom na bízkosť medzinárodného letiska Bratislava - Ivánka sa nedali organizovať súťaže v bezmotorovom lietaní.

Letisko Boleráz
V máji 1975 sa definitívne činnosť aeroklubu presunula do novovybudovaných objektov na letisku Boleráz - Klčovany. Poloha letiska je veľmi výhodná pre všetky letecké športy. Letisko bolo vybudované ako vojenský záložný pás pre lietadlá ČSĽA. V 70. a 80. rokoch nastal prudký rozvoj všetkých leteckých činností. Toto obdobie bolo obdobím hojnosti leteckej techniky, ale aj nalietaných hodín a kilometrov. Mnohí aktívni piloti vtedy dosiahli svoje najvýznamnejšie športové úspechy. Od roku 1990 nastal rapídny útlm leteckej činnosti vzhľadom na prispôsobovanie sa novým ekonomickým podmienkam.

V súčasnosti Aeroklub Trnava združuje tri odbornosti. Motorový odbor využíva športové lietadlá typu Zlín Z 42, Z 142, Z 43, Z 226MS a Z526 AFS-V. Mimo to si piloti môžu rozšíriť kvalifikáciu aj na typ Z 37 Čmelák v úprave aerotaxi. Odbor vrámci svojich možností zabezpečuje najmä aerovleky klzákov. Najpočetnejšou odbornosťou aeroklubu je bezmotorový odbor. Viac ako 60 aktívnych pilotov využíva klzáky typu L 13, L 23, VSO 10 a motorový klzák L 13 SE Vivat. I napriek rôznym ťažkostiam trnavskí plachtári organizujú nábor nových členov - adeptov bezmotorového lietania. Ich výcvik prebieha pod dohľadom skúsených inštruktorov na dvojsedadlovom klzáku typu L 23 Super Blaník. Tento typ je určený nielen na elementárny výcvik, ale i pre športové výkonnostné lietanie. Najaktívnejší členovia pravidelne reprezentujú svoj aeroklub na rôznych súťažiach v bezmotorovom lietaní. Treťou odbornosťou aeroklubu je paraodbor, ktorého členovia sa každoročne zúčastňujú na propagačných zoskokoch poriadaných v trnavskom regióne.

Významné osobnosti, které na letišti působily

Karol Benedikovič reprezentant SR bezmotorové lietanie
Ján Hrnčírik, bezmotorové lietanie – športový komisár
Marián Kumorovitz - dlhoročný funkcionár SNA, pracovník DÚ SR
Štefan Liška motorové lietanie –práškar, bezmotorové lietanie
Ivan Štefunko - bývalý dopravný pilot
Július Hadar- dopravný pilot lieta A320 Ján Dudáš - dpravný pilot
Martin Mandalík - dopravný pilot Miroslav Juhás – vojenský pilot
Ján Gažo – vojenský pilot

Typy letadel provozované na letišti/v aeroklubu

Na letisku LZTR puosobí Aeroklub Trnava a Aeroklub Bratislava, Blue Sky Service Brno, Aerorelax, Zeter a súkromní majitelia lietadiel.
Aeroklub Trnava je majiteľom Z43, Z226MS, Z526 AFS, L13SE Vivat, L13 Blaník, L23 Super Blaník, VS010, C101A Pegase.
V hangári sú ďalej lietadlá súkromných vlastníkov Z142, 2xCessna 172, 2xCessna 152, Sportcruiser SP28, EUROFOX, motorizovaný vetroň Phoenix, vetrone Janus M s motorom, Diskus 2cTs motorom, Ventus 3 s FESom, ASW15.
V Bratislavskom hangári je L40 Meta Sokol Z43, Z142, Z526 AFS, L13 SE Vivat, EuroFox, DuoDiscus, G103 Twin II, L107 Luňák ASW20, Astir CS, Astir CS77, ASW19, Silent 2 Electro

Aeroklub

Aeroklub Trnava má 54 lietajúcich členov 23 parašutistov a asi 30 neleitajúcich členov. Aeroklub Bratislava má 56 lietajúcich členov

Akce pro piloty nebo členy aeroklubu

Na začiatku sezóny v spolupráci s AK Bratislava organizujeme zimné teoretické školenie pre členov oboch aeroklubov aj s písomným preskúšaním.
Každý rok AK Trnava organizuje Memoriál Ivana Hudeca v leteckej navigácii – posledný májový víkend a Septembrovú cenu AK Trnava v bezmotorovom lietaní na prelome 8 a 9 mesiaca.
Okrem toho para odbor organizuje pohár Štefana Banič v zoskoku padákom na presnosť.
Aeroklub Bratislava v mesiaci august organizuje plachtárske sústredenie.
Spolu AK Trnava a AK Bratislava organizujeme Deň detí na začiatku mesiaca jún a Šarkaniádu v mesiaci október.
Na konci sezóny AK Trnava organizuje Zatváranie neba vždy na sviatok sv. Martina

Akce pro veřejnost

Jako bolo už uvedené pre veřejnost organizujeme Deň detí na letisku a Šarkaniádu. Okrem toho poskytujeme priestor letiska společnému cvičeniu hasičov a záchranných zložiek. Okrem uvedených akcií každý rok na LZTR organizuje modelársky klub MCT Trnava INTERTOUR F5J FAI svetové finále.

Letecká škola

Na LZTR působí letecká škola BSS Brno ponúka výcvik na Z42, Z142 pre získanie kvalifikácie PPL, Letecká škola Aerorelax s.r.o. ponúka výcvik na Cessna 152 a SP28 pre získanie kvalifikácie PPL UL pilot.sk ponúka výcvik na FM250 Vampire pre získanie kvalifikácie ULL. Všetky letecké školy sú prevádzkované súkromnými osobami. Pre získanie kvalifikácie GLD organizuje výcvik AK Trnava na vetroňoch L13 a L23. AK Bratislava používá na výcvik GLD vetroň G103 Twin II a DuoDiscus

Další organizace na letišti

Okrem uvedených společnosti a organizácií nie sú na LZTR žiadne ďalšie. Třeba však povedať, že priestory letiska využívajú ochrancovia přírody, lebo v južnej časti je chránená krajinná oblast druhého stupňa „Bolerázke syslovisko“ kde žije chránený živočích Syslík strniskový. Sporadicky využívajú priestory policajti na výcvik psovodov či na výcvik záshových jednotiek.

Internet, publikační činnost

Aeroklub Trnava má svoju webovskú stránku www.aktrnava.sk.
Aeroklub Bratislava má svoju webovskú stránku http://aeroklub-ba.sk.
ULpilot.sk má svoju webovskú stránku www.ULpilot.sk
BSS Brno má svoju webovskú stránku www.blueskyservice.cz/cs/pobocka-slovensko
Aerorelax má svoju webovskú stránku www.aerorelax.sk

Turistické zajímavosti v dosahu letiště

Město Trnava má zachované historické jadro s množstvím kostolov (gotický, barokový…).
Obec Smolenice so Smolenickým zámkom na úpäti Malých Karpát.
Obec Dolná Krupá klasický kaštiel s priľahlým parkom vo svojej době tu pôsobil L.V. Bethoven.
Obec Červený Kameň hrad
Obec Dobrá Voda – zrúcanina hradu Obec Naháč – zrúcanina kláštora
Obec Rozbehy – zrúcanina hradu
Obec Buková – zrúcanina hradu Jaskyňa Driny neďaleko obce Smolenice
Rekreačné stredisko Jahodník blízko Smoleníc

Zdroj: Letiště Trnava Boleráz

V sekci Letiště ČR & SR na webu Flying Revue uvádíme podrobné informace o všech letištích, resp. aeroklubech, které nám o sobě v rámci spolupráce při Expedici 100 let - 100 letišť poskytly příslušné podklady.

Vaše připomínky a nápady uvítáme! (Pište na nebo .)

Trnava Boleráz, etapa 23, nízký průlet nad dráhou 14, LZTR