Z okének v zadní části trupu, která se zatím nepotopila, mávali uvěznění lidé. Šlo o sekundy

Katastrofa letu 001    Píše se 28. červen 1976. Jen před deseti minutami se nad hlavami koupajících se rekreantů přehnal Il-18 Československých Aerolinií, aby se před jejich očima několik sekund poté zřítil do jezera Zlaté Piesky v Bratislavě. Zkoprnělí a vyděšení Bratislavané se proti své vůli právě stali svědky Katastrofy letu 001. Přečtěte si ukázku ze stejnojmenné knihy.  

Desať minút po páde boli na mieste prví zamestnanci z letiska, popisuje situaci slovenský novinář David Púchovský a pokračuje: Podľa nielen svojich výpovedí boli ako prví pri trupe leteckí mechanici ČSA Jaroslav Gaisler a Tibor Čech. Prvý menovaný v tom čase nevypovedal, a preto je jeho nasledovné svedectvo uverejnené po prvýkrát.

Na miesto nehody sa Gaisler presunul autom, ktoré sa používa dodnes ako pozemný zdroj elektrickej energie (GPU – ground power unit). „Pri brehu bola loďka, ale kolega, ktorý išiel so mnou, tam nechcel ísť. Tak som poprosil chlapca, ktorý tam stál, aby išiel veslovať so mnou, ale nepamätám si, či nakoniec išiel, lebo bol dosť vystrašený. Z brehu som videl, ako ľudia mávali z posledných okienok. Každá sekunda bola drahá. Z auta som si zobral sekerku,“ povedal pre túto knihu Gaisler. 

Na jazere vládla bezmocnosť. Dovolenkári postávali, prípadne sa pri lietadle zdržovali alebo zbierali vyplavené veci. „Na mieste po našom príchode bolo nezvyklé ticho, rekreanti najprv len stáli v šoku. Na hladine bolo vidieť zadnú časť lietadla a niekoľko lodiek rekreantov – mladých chlapcov. K vraku sa báli priblížiť. Na hladine smrdel rozliaty kerozín a bola plná kartónov cigariet z havarovaného lietadla. Po úvodnom šoku ich rekreanti začali zbierať, čo bolo pre mňa nepochopiteľné a šokujúce,“ povedal po rokoch letecký mechanik Zdenko Kastler.

„Kukali sme, či nepristáli do kukurice. Potom pozerám na vodu, myslel som si, že je to mostík pre vodných lyžiarov, ktorý tam bol, ale to bolo lietadlo,“ opísal Ján Jendroľ. Na brehu stáli prví zamestnanci ČSA. Predbehli aj hasičov z letiska. Tí podľa viacerých výpovedí zapadli v jame pri ceste na jazero.

Hasiči sa stali terčom kritiky od niekoľkých svedkov, ktorí im vyčítali nepripravenosť, absenciu potrebného náradia a jeden z nich si spomenul na konflikt o požičanie druhej sekery. Zdenko Kastler už v tom čase vo svojej výpovedi poznamenal, že záchranné práce mohli byť úspešnejšie, ak by mali hasiči lepšie vybavenie na zásah. „Hrubo boli omeškané záchranné práce, lebo tým, že pracovník požičovne člnkov na druhej strane Zlatých pieskov odmietol ľuďom vydať člnky,“ priblížila vo svojej výpovedi svedkyňa. 

Svislá a jedna z vodorovných ocasních ploch ční z jezera Zlaté Piesky. Zdroj: Archiv D. Púchovského

V čase príchodov zamestnancov ČSA sa na brehu nachádzalo niekoľko mŕtvych pasažierov. Podľa zhodujúcich sa svedectiev viem, kto bol z nich úplne prvým, no pre úctu k jeho pozostalým nebudem jeho meno ani pohlavie špecifikovať. Táto osoba na brehu ešte žila, bola pripútaná k sedačke a nezrozumiteľne komunikovala. Krátko nato skonala. Záchranná lekárska služba dorazila o chvíľu na miesto nešťastia, a ako poznamenal jeden zo svedkov, doktori sa tak snažili, že lieky, injekcie podávali pasažierom, ktorí už neboli na tomto svete. 

Zamestnanci ČSA sa dostali k trčiacej časti trupu lietadla. Niektorí hovoria, že nepočuli žiadne zvuky, iní videli už z brehu mávajúcich, uväznených cestujúcich. Po rokoch je ťažko zhodnotiť, kto má pravdu. Chaos a adrenalín mohli ovplyvniť vnímanie reality.

Rozlomený trup IL-18 OK-NAB na břehu jezera Zlaté Piesky v létě 1976. Zdroj: Archiv D. Púchovského

„Prví tam boli Jaro Gaisler a Tibor Čech, leteckí mechanici ČSA. Mali na sebe ešte uniformy. Sekerou sekali do trupu. Plech išiel ľahko presekať, problém bol vo výstuži a drevenej prepážke. Až keď načali trup, bolo počuť, že niekto kričí. Ľudia naokolo začali panikáriť a niektorí skákali do vody, lebo čakali, že prežilo veľa ľudí, ktorí budú potrebovať veľa miesta na člnkoch,“ povedal nakladač batožiny Ján Jendroľ.

„Niekto zakričal Zachraňujte materiál. Jeden policajt sa vozil na bicykli dookola, hasiči boli a lá Funès,“ dodal. Za trčiacim chvostom lietadla sa zoradilo niekoľko člnov. Každý sa snažil pomáhať ako mohol, aj keď niekedy na škodu veci. „Niektorí sekali do batožinového priestoru úplne vzadu. Odtiaľ sa ale do lietadla nedalo dostať. Nebolo to úmyselné, no začala sa tam zbytočne naberať voda. Bolo tam veľa zmätku. S Jarom sme to museli skoordinovať, lebo sme vedeli, kde sme mohli rúbať – na lietadle bola zvonka ohraničená plocha červenou čiarou,“ povedal letecký mechanik Tibor Čech.  

Sekera, ktorú priniesol Gaisler z letiskového auta, nebola užitočným nástrojom. Záchranári potrebovali niečo výkonnejšie. Ich najväčším nepriateľom bol čas. Zatiaľ čo boli na dotyk od trupu lietadla, počúvali vzlyky, buchot a zúfalé kričanie tých, ktorí prežili. Nevedeli, koľko ľudí ich prosíkalo o pomoc, o druhú šancu na život, no boli si vedomí, že vzduchová bublina im v pomaly potápajúcom sa lietadle nevydrží večne.

Autor knihy David Púchovský na Zlatých Pieskoch. V ruce má součástku z letounu Il-18 letu 001. Foto: Archiv Davida Púchovského

Poháňaní adrenalínom sa pri sekere striedali a rúbali za hranicou vlastných možností. Krátko na to sa rukaminohami dohodli s posádkou medzitým vyslaného vrtuľníka SlovAir-u, aby im doniesla karbobrúsku. Prešlo niekoľko vzácnych minút, keď ju konečne dostali. V neustálom chaose prišlo na rad študovanie návodu. Záchrancovia si museli dať pozor, aby nástroj neponorili do vody či aby sa sami nedorezali. Otvor pílili z labilných rekreačných člnkov, ktoré boli neustále v pohybe. Loďky za nimi ich museli pritláčať k trupu, aby mali aspoň akú-takú stabilitu. Klzkého povrchu lietadla sa dobre prichytiť nedalo. 

Jeden z motorů OK-NAB po vylovení z jezera. Zdroj: Archiv D. Púchovského

„Sekali sme, rezali a trhali rukami, aby sme ich odtiaľ dostali von. Bojovali o vzduch, určite sa preto niektorí museli utopiť, nevyčítam im to, každý by to tak spravil. Vytiahli sme odtiaľ štyroch ľudí. Mali rozbité hlavy. Voda naokolo bola červená od krvi a kerozínu, hádam aj jeden centimeter paliva na hladine.

Ak by sa to vznietilo, dnes by som tu nesedel. Naokolo boli mŕtve telá, nebolo to nič príjemné. Potom som dva týždne poriadne nemohol jesť, bolo mi zle,“ povedal letecký mechanik Jaroslav Gaisler, ktorý sa o dva roky na to stal palubným mechanikom, lietal aj na IL-18, neskôr bol inštruktorom.

Katastrofa mu paradoxne pomohla v tom, že sa po nej uvoľnili voľné miesta v ČSA... Za svoju snahu pri záchrane cestujúcich dostal ocenenie od ministra dopravy, no ako pripomenul, niektorí dostali aj vyššie vyznamenania, aj keď s ničím nepomáhali. Vysekaný otvor nemal viac ako 50 × 50 centimetrov. Podľa ďalších zdrojov záchranári vysekali najprv jeden otvor v priestoroch toalety, kde už bola voda. Až druhý otvor v priestoru zadného bufetu priniesol pohľad, na ktorý z nich nikto do smrti nezabudne. „Zjavili sa nám štyri tváre. Žiaľ len štyri tváre. Ten pohľad bol proste taký ako na sardinky v krabičke,“ povedal Zdenko Kastler pre dokument Českej televízie....

*** 

Nehoda letounu Il-18 OK-NAB na Zlatých Pieskoch v Bratislavě, při níž zahynulo před 33 lety 76 lidí, budí i dnes pozornost, jelikož je kolem ní řada nejasností a skýtá prostor pro šíření fám a konspiračních teorií. Jak to tedy všechno bylo doopravdy? Slovenský novinář David Púchovský nyní vydal dosud nejobsáhlejší knihu na toto téma. 

Rozlomený trup IL-18 OK-NAB na břehu jezera Zlaté Piesky v létě 1976. Zdroj: Archiv D. Púchovského 
Obálka knihy Davida Púchovského Katastrofa letu 001.

Červencové dopoledne roku 1976 tři dny před překlopením léta do druhé poloviny zastihlo sedmičlennou posádku a sedmdesát dva cestujících v Iljušinu Il-18 OK-NAB Československých aerolinií na trase Praha-Bratislava. Do přistání na bratislavském letišti zbývaly jen minuty, když souhra závad a nedorozumění odsoudila letoun k zániku. Před zraky desítek Bratislavanů odpočívajících u jezera v rekreační zóně Zlaté Piesky letoun narazil do vodní hladiny, rozlomil se a potopil. Přežili tři lidé. Novinář David Púchovský na Zlatých Pieskoch trávil dětství a když se dozvěděl, co se tu v polovině sedmdesátých let, čtrnáct let před jeho narozením odehrálo, začal pátrat po tom, co a proč se tu vlastně stalo.

Ukázalo se, že nehoda je zahalená řadou dohadů, konspiračních teorií nebo v lepším případě nepřesností, a tak se David Púchovský rozhodl vnést do celé záležitosti světlo. Nyní své poznatky shrnul v knize Katastrofa letu 001, která nedávno vyšla a můžete ji zakoupit i v e-shopu Flying Revue.  

"Milý čitateľ, pohodlne sa usaď doma vo svojom kresle, zatvor oči, predstav si ikonické logo ČSA s imatrikuláciou OK, ktorú dodnes závidí celý svet, spomeň si na vôňu benzínu z čerpacej stanice, nalej si krígeľ plzenského piva, pusti si poriadne hlučný zvuk leteckých motorov z YouTube a priprav sa na let kedysi hrdej, obdivovanej a pompéznej leteckej spoločnosti ČSA. Let, ktorý je nielen poctou obetiam a rodinám tragicky zosnulých cestujúcich a posádky, ale aj poctou histórii elegantného a spoločného československého leteckého dopravcu. Verím, že nielen ty, ale aj všetci odborní a masoví čitatelia sa so mnou po prečítaní tejto knihy zhodnú a svorne budú súhlasiť s poslednými slovami poslednej kapitoly: Prípad katastrofy letu 001 Československých aerolínií lietadla IL-18B imatrikulačnej značky OK-NAB je uzatvorený."

David Púchovský