Letecký deň s Beech Expeditorom. Vedel by som v ňom zostať celý deň

Soutěže Flying Revue - reportáž           Ako výherca súťaže, ktorú zorganizovali  tímy Pure Aviation a Flying Revue, som mal možnosť stráviť celý deň s posádkou lietadla Beechcraft C-45 Expeditor a to osobne so sympatickými manželmi Bezděkovými Petrem a Monikou.

S posádkou som sa stretol skoro ráno pred hangárom na letisku Praha-Letňany. Petr mi vysvetlil, že hangár je tiež „dobový“ postavený zhruba v  30-tych rokoch min. storočia. Ako prvé sme pomocou hrubej ľudskej sily vytlačili niekoľkotonový Beechcraft z hangáru. Potom sme sa presunuli do kabíny, kde ma Petr oboznámil so všetkými prístrojmi, ovládaním, postupmi nahodenia motorov, praporovaním vrtulí pri vysadení motora, až po zapínanie bezpečnostných pásov.

Celý tím Pure Aviation precízne a starostlivo udržuje lietadlo v perfektom spoľahlivom letuschopnom stave, pričom dbá na to, aby bolo všetko absolútne autentické vzhľadom na historické obdobie výroby tohto výhradne analógového stroja. Lietadlo teda nemá žiadne moderné prvky ani prístroje, počítače, displeje či plasty.

Let s Beechcraft Expeditorem C-45H „Southern Comfort“ - soutěž Flying Revue

Prístrojová doska je plná pôvodných „budíkov“, v kabíne sú originálne ľahké škrupinové sedadlá, motory samozrejme hviezdicové vzduchom chladené. Všetko do detailu zodpovedá ére zlatého veku aviatiky 40-tych rokov, keď dopravné lietanie ešte len začínalo a malo v sebe noblesnosť a dobrodružstvo. Expeditor bol postavený pre potreby armády USA a to na prepravu velenia, takže je to vlastne malé dopravné lietadlo.

» Více o letadle si přečtěte na webu Pure Aviation.
» O let s C-45 jste mohli soutěžit zde.
» Další soutěže připravujeme - až do 8. 12. 2019 můžete soutěžit o let na profesionálním simulátoru v CATC Praha. (» soutěže FR)

Urobili sme si krátky briefing ohľadne plánu letu, ktorý sa mal uskutočniť  z Prahy–Letňan na letisko v Košiciach, kde sa v ten deň konal letecký deň a Beechcraft tam mal účinkovať so svojou ukážkou. Na Košice sme sa tešili všetci, ja navyše aj preto, že som tam študoval, mesto dobre poznám a z výšky som ho ešte nevidel. A okrem toho prelet cez takmer celé Čechy, Moravu a Slovensko sa nenaskytne každý deň a už vôbec nie v historickom lietadle, ktoré prežilo aj WW2.

Počasie v Letňanoch bolo pod mrakom, z Košíc ale hlásili dobré počasie. Horšie to vyzeralo na Vysočine, kde bola veľká oblačnosť, dážď, búrky. Nejaký čas sme vyčkávali, či sa na radare objaví zlepšenie počasia. Oblačnosť na Vysočine sa ale nerozptyľovala a navyše sa k tomu pridala oblačnosť na strednom Slovensku a to by bol pre nás problém. Naše lietadlo bolo totiž iba pre lety VFR, teda za vidu. Tiež preto, že s Expeditorom sa lieta hlavne pre radosť a v dobrom počasí.

Beechcraft C-45 Expeditor Southern Comfort má svůj nový domov v Česku. Video: Pure Aviation

Po niekoľkých hodinách vyčkávania nakoniec kapitán rozhodol, že letieť by bolo stresujúce až riskantné a to by už nestálo za to. Petr nepodľahol emóciám a držal sa „pri zemi“, aj keď na let sme sa tešili všetci. Do Košíc teda dnes nepoletíme a v nedeľu to nevyzerá o nič lepšie. Okrem nás zostávajú sklamaní aj organizátori v Košiciach.

Příprava letounu - Petr Bezděk a Lucián Lesňák při protáčení vrtulí. Foto: Jan Dvořák

Ale Pure Aviation prišli hneď s náhradným riešením. Na letisku je totiž ďalšie historické lietadlo a to Baťova Lockheed L-10 Electra. Tá už svoju letovú ukážku predviedla. Podarilo sa však dohodnúť skupinový let Beechcraft + Lockheed, a to už vyzerá zaujímavo. Nasleduje krátky briefing s organizátormi a posádkou Lockheedu. Dohadujú sa manévre, rýchlosti ( mimochodom oba typy udávajú rýchlosti v NM) výšky, oblasti nad letiskom.

Príprava na let zaberá nejaký čas. Hviezdicové motory sa musia ručne pretáčať aby olej stiekol. Ak by olej zostal vo valcoch, mohol by pri štarte doslova zlomiť ojnicu. Po pretočení vrtúľ sa stečený olej musí preliať a doplniť. Sedíme a štartujeme najprv ľavý motor. Po chvíli naskočí, celý stroj vibruje, ohromný hluk v kabíne. Je to ako z filmu, iba že naozaj. Takýto sound z 9 cylindrov nepočuť každý deň, tak si to užívam.

Štartujeme pravý motor, po chvíli sa otáčky ustália, vibrácie miznú. Hluk z motorov sa zmení na bzukot, asi aj preto, že som si už dal slúchadlá. Čakáme na povolenie na vzlet. Lockheed už je vo vzduchu. Rolujeme po trávnatej dráhe, ktorá lietadlu s ostruhovým podvozkom prípadne menšie chyby odpustí. Oproti dopravnému lietadlu mám pocit, že sme vo vzduchu doslova po pár metroch.

Pripájame sa k Lockheedu a kopírujeme jeho letovú dráhu. V zatáčkach musí Lockheed myslieť aj na nás, aby sme mali dosť priestoru pre manévrovanie. Sedím v pasažierskej zóne v prvom rade. Medzi mnou a pilotmi nie sú žiadne dvere, takže vidím prácu oboch pilotov. To čo z vonku z pozície diváka vyzerá ako plynulý let 2 strojov, z kabíny vyzerá trochu dramatickejšie. Petr sedí vľavo a riadi, Monika z pravého sedadla ovláda klapky, podvozok a hlavne sleduje rýchlosti, aby sme v zatáčke nespadli pod pádovú rýchlosť, ale zároveň nenabrali rýchlosť a neohrozili Lockheed len pár metrov vedľa nás. Obaja piloti majú stále čo robiť, majú neustále všetko pod kontrolou, korekcie do riadenia, rýchlostí, klapiek.

V kabině: Lucián Lesňák, Monika Bezděková a Petr Bezděk. Foto: Pure Aviation

Neviem, kam skôr pozerať. Predo mnou výhľad cez čelné sklo. Vľavo pohľad cez bočné okná na Lockheeda nad nami tak blízko, že rozoznávam tváre posádky. Pohľad vpravo cez bočné okná - sme len pár metrov od zeme. Beechcraft je menší a má teda iné letové charakteristiky ako Lockheed. Preto zosynchronizovať všetky polohy, zatáčky, zmeny výšky si vyžaduje určitý predstih v myslení pilota, keďže lietadlo má inú zotrvačnosť. Aby skupinový let vyzeral jednotne musia byť všetci štyria piloti v strehu a neustále sa navzájom sledovať a informovať. Toto všetko trvá pár minút a vyžaduje si to moju neustálu pozornosť, a to som len pasažier.

Lockheed ide na pristátie a my máme v pláne sa ešte trochu preletieť mimo letisko. Keďže do Košíc nepoletíme, užijeme si krátky výhliadkový let do blízkeho okolia. Na oblohe sme teraz sami a Petr mi ponúka si presadnúť si na pravú sedačku za barany a Monika ide na moje miesto. Jeho dôvera nechať ma sedieť vpredu ma teší. Nečakal som že sa dostanem aj k riadeniu.

Lucián Lesňák na pravém sedadle za letu kolem Prahy. Foto: Pure Aviation

Je to jednopilotné lietadlo so zdvojeným riadením, takže Petr z ľavého sedadla môže všetko ovládať sám. Pozícia je pre mňa z prvého radu sedadiel ešte zaujímavejšia. Výhľad cez panoramatické presklenie kabíny je impozantný. Dochádza mi, že motor je vlastne vedľa mňa a nie predo mnou ako býva zvykom, a že sa tak nejak medzi tými dvoma motormi s prebytkom výkonu cítim podvedome istejšie. Pozerám cez kryt motora na vrcholky stromov a pritom mám pocit, že to letí úplne samo, plavne, plynulo a sebaisto.

Petr mi už prenecháva riadenie a pod jeho dohľadom sa snažím tento stroj držať v horizonte. Sledujem okolie ale hlavne vario. Niečo tak veľké som neriadil ani na zemi, ani len na parkovisku. Trochu neisto a kŕčovite držím barany, ale riadenie nevyžaduje veľkú námahu a Beechcraft reaguje na každý pohyb pokojne a presne. Keď sa trochu uvoľním, zisťujem že s baranmi stačí len jemne pohybovať. Robím zatáčky v miernom náklone a aj teraz mám ten pocit ľahkosti. Oproti malým lietadlám je cítiť väčšiu stabilitu. Toto by som chcel mať doma.

Zopár okruhov a začínam si zvykať. Je to veľká pohoda. Vedel by som v tom zostať celý deň. Ešte zatáčka do druhej strany a vrátim riadenie Petrovi, lebo ja som sa medzitým stratil v priestore a neviem nájsť smer na letisko. Blížime sa k pristávacej dráhe, nízky prelet nad ňou, posledné stúpanie a s tým spojený nárast výkonu – zvuk z 2x9 cylinders, zatáčka a ideme na pristátie. Letíme na voľnobehu, podvozok, klapky. Hlavný podvozok sa dotýka trávnatej dráhy, pilot koriguje smerovkou smer. Neskôr sa od Petra dozvedám, že toto lietadlo s ostruhovým podvozkom je citlivé na bočný vietor. Po pár metroch stojíme. Ako do perín. Tak ako štart, aj pristátie sa mi zdá prekvapivo krátke a ľahké. Parkujeme, vypíname motory a vystupujeme. Môj dojem z celého letu bol nad očakávania. Nepovedal by som, že s týmto strojom v „dôchodkovom“ veku bude také úžasné zvezenie.

Zbytok dňa sme strávili sledovaním ostatných leteckých ukážok zo zeme a debatou s pilotmi, posádkami ale aj so zvedavými obdivovateľmi týchto strojov, ktorým manželia Bezděkovci ochotne lietadlo predvádzali a odpovedali na všetky otázky. Pred tým, ako sme sa večer rozlúčili, som dostal od Pure Aviation ešte aj tričko s expeditorom, a ja som úplne zabudol na Košice, kde som mal už rezervované ubytovanie. Ale som rád, že aj keď plány nevyšli tak, ako sme chceli, nakoniec prišli iné hodnotné zážitky.

Nakoniec sa musím poďakovať tímu Flying Revue a Pure Aviation za možnosť stráviť jeden deň s Expeditorom a jeho posádkou, ktorá mi ochotne odpovedala na všetky otázky a nezištne sa mi venovala po celý deň. Tiež za to, že vďaka manželom Bezděkovým máme aj v naších končinách možnosť  vidieť kúsok aviatickej histórie na vlastné oči a tiež počuť. Aj keď vidieť podľa mňa už nestačí. Je treba si to s nimi priamo aj zažiť.  

Lucián Lesňák

Poděkování: Monika a Petr Bezděkovi, Pure Aviation